Sto dní šťastia (Fausto Brizzi)

sto

sto

Málokto pozná deň svojej smrti. Štyridsiatnik Lucio Battistini, bývalý vodnopólista, manžel a otec dvoch detí to však vie úplne presne. Dátum si určil sám, keď ho nečakane navštívil nevítaný hosť v podobe nevyliečiteľnej choroby, ktorému dal ironickú prezývku priateľ Fritz. Sto dní života pred konečným cieľom. Sto dní, aby zanechal pekné spomienky svojim deťom, aby sa zabavil s priateľmi a aby si opäť získal srdce svojej manželky, zranené jeho neverou. Sto dní, počas ktorých sa Lucio rozhodol usilovať sa o najťažšiu vec zo všetkých: byť šťastný.

 

Podľa mňa…

to je úžasná kniha ktorá otvorí oči každému, kto si ju prečíta.

Jeden slovenský básničkár raz povedal „žijeme len raz, práve tu a práve teraz“ a mal pravdu. Lucio si to však uvedomil príliš pozde, presne sto dní pred smrťou. No napriek tomu sa rozhodol si týchto sto dní užiť na 250%. A aj sa mu to podarí. Čo si z toho máme zobrať my čitatelia? NEPREŽÍVAJTE, ALE ŽITE!

Táto kniha nemá prevratný dej, teda nečakajte žiadne extrémne zápletky ani rozuzlenia, no napriek tomu je svojim spôsobom výnimočná. Skôr by som ju však zaradila do motivačnej literatúru. Všetci od začiatku vieme kam to všetko vedie, no napriek tomu nás to na konci knihy zaskočí a priznám sa, plakala som a veľmi. No v knihe sú aj krásne úsmevné chvíle, ktoré prežívate s Luciom a musíte sa pri nich usmievať. Lucio je tak trochu posadnutý Leonardom da Vincim a tak sa dozviete o všetkých jeho vynálezoch, prípadne ľuďoch, ktorí si mysleli, že niečo vynašli, no v skutočnosti bol aj tak prvý Leonardo. V každej jednej vete cítite Taliansko. Jeho temperament, živelnosť a krásu. Prechádzate sa historickým Rímom, cítite ako sa vám na jazyku rozpúšťa cukor zo šišky, sedíte na gauči v Na kus reči a pomaly zomierate.

Jediné čo ma na tejto knihe tak trochu štvalo, bola Luciova manželka Paula. Lucio ju podviedol, ona mu nevie odpustiť, no dovolí mu, aby sa vrátil domov a posledné dni prežil s deťmi. Chápem, že je fakt nasratá, no predsa len, uvedomuje si, že jej manžel tu zanedlho nebude a ona sa správa ako krava. Chladná, odmeraná na Luciovej poslednej ceste. Keby som bola na jej mieste ja, na všetko by som zabudla a užila si posledné dni s niekým koho som milovala a možno ma síce na plnej čiare sklamal, no čoskoro tu nebude.

 

„Dôležité je, aby nás smrť zastihla živých.“

 

Knihe dávam 8 z 10 bodov, pretože má pre mňa veľmi osobitý význam a ak ma niečo naučila, tak to, že každý okamih života, všetky zdanlivo obyčajné momenty si treba vychutnávať naplno. Smiať sa nahlas, milovať z celého srdca, plakať bez ostychu a hlavne žiť. Sto dní šťastia je jednoduchý príbeh, ktorý v sebe nesie hlbokú myšlienku, podľa ktorej by sme sa mali všetci od malička riadiť. Žiaľ niektorí z nás si ju uvedomia až keď je pozde, tak ako sa to stalo Luciovi.

Knihu si môžete kúpiť TU. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *