Prečo už nechcem ísť do vody?

Neviem prečo som sa nepoučila z predchádzajúcej knihy, ktorá bola pre mňa sklamaním. Fakt som verila v to, že Paula sa hecne a napíše niečo epické. Pretože niekedy sa to stáva, že autor napíše priemernú knihu, z ktorej sa poučí a jeho ďalšie dielo je jednoducho dychberúce. Aaaale tento krát sa to nestalo.

V knihe opäť nachádzame postavy, ktorých charakter je len mierne odlišný od tých z knihy Dievča vo vlaku. Dosť bolo pre mňa nepochopiteľné, že prečo práve na základe tejto knihy natočil film. Ale nie som tu v pozícii filmovej kritičky, takže to komentovať ani nebudem. Vráťme sa ale ku údajnej TOP krimi Do vody. Od takéhoto druhu knihy očakávam, že aspoň v jednej z postáv bude niečo zvrátené, niečo čo mi dá facku keď sa to dozviem. A v tejto? Jedna šibnutá veštkyňa, sestry ktoré sa so sebou nerozprávajú, kvôli tomu, že sa spolu málo rozprávali v mladosti, pubertálne decko, ktoré absolútne neštve, že jeho matka sa údajne zabila v tej strašidelnej vode. No proste celé zle.

Je pre mňa veľmi dôležité, aby som hneď na začiatku knihy nevedela ako skončí, no autorka mi to už načrtla po pár stranách a tak celé nadšenie opadlo. Keby si aspoň na záver knihy dala autorka záležať a načrtla tam nejakú záhadu nad ktorou by som musela premýšľať, ale nie princ s princeznou žili šťastne až kým nepomreli. Perfektným príkladom kvalitného knižného psycho trileru je Stratené dievča od Gillian Flynn. Do pekla, však to bola úplne nervy drásajúca kniha s takými zvratmi, že doteraz ešte nechápem.

Tejto knihe teda dávam 2/10 bodov a je to fakt smutné. Naozaj som v teba verila Paula. Je však pravda, že ak máte radi knihy, ktoré neurazia ani neočaria tak práve Do vody je taká kniha. Keď vás už nebaví čítať časopisy tak si ju hoďte do tašky a čítajte ju v autobuse, aby vám rýchlejšie prešiel čas. Ja však ostanem asi radšej verná severskej krimi, ktorá nikdy nesklame.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *