Mengeleho dievča (Fisherová, Tóthová)

Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí. Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau.
Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov.

Podľa mňa..

je toto jedna z emocionálne a psychicky najnáročnejších kníh, no zároveň si myslím, že by mala byť zaradená do stredoškolských osnov na hodinách literatúry, alebo dejepisu. Druhá svetová vojna je studnicou príbehov, či už skutočných, alebo vymyslených. Niekedy si aj o tých skutočných myslíme, že sú vymyslené, pretože nedokážeme pochopiť udalosti a ohavnosti, ktoré sa vtedy diali. No tento príbeh je pre mňa niečím výnimočný.

Je akoby na dosah každému. Viola je tu pre každého z nás a je ochotná nám porozprávať svoj životný príbeh. Nádherný, dojímavý a náročný príbeh. Po mnohých rokoch mlčania bola ochotná vyrozprávať svoj príbeh úplne cudzej žene a my sme jej za to vďačný.

Tento príbeh však zmenil aj môj pohľad na mesto, ktoré až príliš dobre poznám – Lučenec. Ulice, ktorými som neraz kráčala, nádherná synagóga a všetky tie udalosti, ktoré Viola opisuje sú pre mňa niečím neuveriteľným, pretože ja toto mesto poznám diametrálne odlišne. 21. storočie Lučenec úplne zničilo a ja si ho naveky uchovám v pamäti tak, ako mi ho predstavila Viola.

Upozornenie: Toto nie je kniha, ktorú prečítate na posedenie, pretože by ste to jednoducho nezvládli. Boli okamihy, keď som knihu musela zavrieť a oddýchnuť si, pretože toho bolo na mňa veľa. Musela som ju zavrieť v autobuse pretože mi spod okuliarov tiekli slzy, zavrela som ju aj doma, lebo som nemala dostatok kyslíka, aby som predýchala všetky tie príšerné veci, ktoré Viola zažila.

Koniec koncov knihe dávam 12/10 bodov. Musím jej dať toľko bodov, pretože si to zaslúži. Viola spravila jednu neuveriteľnú vec, prežila. Mala to obrovské povestné šťastie a teraz ho máte aj vy, pretože si môžete prečítať túto výnimočnú knihu a spoznať malý kúsok puzzle našej histórie s tým najkrajším koncom. A odporúčam vám aby ste bežali do kníhkupectva, pretože táto kniha mizne z pultov ako teplé rožky. Ikar však určite chystá dotlač. 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *