Listy z Islandu – Štyri mesiace na ostrove

swan

Ahoj,

takto pred 4 mesiacmi som ti písala prvý list. O divných ľuďoch, ktorých som stretla v Reykjavíku a žiadali ma o ruku. Nechce sa mi veriť, že od toho okamihu ubehli 4 mesiace. Ešte nikdy som nebola takú dlhú dobu preč z domu. Preč od všetkých blízkych. Za tie 4 mesiace sa toho strašne veľa zmenilo, ja som sa zmenila. Ako by povedala nejedna miss „môj život sa obrátil o 365 stupňov“. (haha). Naskytli sa mi nové možnosti, otvorili sa mi nové dvere, nové vedomosti, známosti, no až nasledujúce mesiace po návrate na Slovensko ukážu ako sa bude môj život vyvíjať. Neodvážim sa predpovedať čo bude nasledovať, mám len predstavu o tom, čo by ma urobilo šťastnou.

A ako pokračuje môj život v Reykjavíku? Písanie, čítanie, prechádzanie, káva. Cez víkend som bola opäť na flee market a kúpila som tam zhnitého žraloka. Donesiem ti ho domov aby si si aj ty „pochutnala“. Hádam ťa neoberiem o tento úžasný zážitok! V piatok som bola na párty. A musím ti povedať, že toto mesto je v piatok a sobotu v noci šialené. A ja to milujem. Hlavná ulica je plná opitých, mladých a starých ľudí. Pred barmi stoja rady ľudí, aby sa tam dostali a v podnikoch je taká tlačenka, že máš problém sa pohnúť. Ale zo všetkého toho ide taká atmosféra akú som v Bratislave a ani nikde na Slovensku nezažila. V jednom bare som náhodou natrafila na známeho islandského repera Emmsje Gauti. Len tam tak sedel a bol to taký obyčajný človek ako ja, alebo ty. Toto by sa mi na Slovensku nikdy nestalo. Ľudia za ním chodili a rozprávali sa s ním, nedalo mi, je to moja platonická láska a tak som za ním zašla aj ja a bolo to ako rozprávať sa s kamarátom, ktorého poznám päť rokov. Vybozkával ma, vyobjímal, pozval na pohárik, pretože sa mu nestáva často, že by ho počúvali ľudia zo zahraničia. Bolo to jednoducho úžasné. Domov som prišla ráno o šiestej. Normálne som do šiestej tancovala a zabávala sa. Neviem kedy sa mi to stalo naposledy. V Bratislave chodím domov najpozdejšie o druhej. Mám pred sebou ešte jeden piatok a chystám sa užiť si ho na 120%.

Našla som si tu na tri dni aj prácu za barom v hoteli, pretože mi akosi dochádzajú peniaze. Takže som opäť spoznala úžasných ľudí, čo ma iba utvrdilo v tom, že chcem pracovať v cestovnom ruchu na Islande. Chcem byť v kontakte s ľuďmi, ktorí prišli na tento ostrov tak ako ja. Objavovať, žasnúť a zamilovať sa. Chcem im povedať všetko o tomto čarovnom mieste a zdieľať s nimi tú radosť.

Za pár dní príde Jela. Zabookovala som nám auto a cestovať spolu budeme 5 dní. Či máme plán? Nie vôbec. Počasie tu je v zime veľmi premenlivé a tak sa rozhodneme asi v deň jej príchodu, že kam ideme. Nechcem zapadnúť niekde v snežnej fujavici uprostred lávového poľa.

7. decembra odlietam domov. Tešíš sa? Ja nie. Teda na kamarátov a rodinu a všetko to dookola áno, ale pri pomyslení na školu sa mi zahmlieva pred očami. Rozmýšľam nad všetkými tými zázrakmi, ktoré by mi pomohli úspešne ukončiť vysokú školu. Ja viem, že mi ostáva už iba pár mesiacov, no toto budú tie najbrutálnejšie mesiace za celé obdobie mojej 6 ročnej vysokoškolskej púte.

Maj sa pekne. Čoskoro sa ozvem.

 Tvoja jediná a najlepšia kamarátka Terezita

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *