Listy z Islandu – Stopujem!

dd

Ja viem,

dlho som sa neozvala. Bolo toho teraz naozaj dosť a nechcela som ti písať, keď sa nič zaujímavé neudialo. Tak ti teda píšem až teraz.

Sú tri hodiny po polnoci a ja som sa až teraz dostala ku notebooku. Včera konečne prišla Zuzka s kamarátmi. Konečne niekto zo Slovenska a hneď štyria ľudia z Lučenca. Mali sme sa stretnúť o desiatej v Egilsstadire, no mne tam žiaľbohu o takom čase nejde žiadny spoj a tak som sa rozhodla stopovať. Áno, ja som stopovala! Vyrazila som z Neskaupstaduru o ôsmej smerom von z mesta. Prvých päť áut ma ignorovalo, no napokon mi zastal môj prvý odvoz –mladý ITčkár, ktorý pracuje v neďalekej hlinikárni a býva v Neskaupstadure už piaty rok. Počasie bolo fakt pod psa a kvôli hmle nebolo vidieť na 5 metrov a tak keď ma vyložil pri fabrike som si okolo ruky obtočila reflexnú pásku. Ani nie o dve minút mi zastavil môj druhý odvoz – španielsky turista, ktorý prvý krát cestuje sám (tiež potreboval trošku času pre seba a svoje myšlienky). Bol natoľko zlatý, že ma odviezol až do Egilsstadiru, napriek tomu, že sa chcel ísť úplne inou cestou. Do Egilsstadiru som teda dorazila niečo po deviatej, dala som si kávu a zavolala Zuzke. Tá mi však oznámila že v Egilsse budú až za hodinu a pol. Nechcela som trčať v meste a tak som sa im vybrala oproti. Po chvíľke kráčania a stopovania mi zastal starý pán – Islanďan, ktorý ma však odviezol iba tri kilometre do najbližšieho mesta. Tam mi zase zastavila stará pani, tiež Islanďanka, ktorá takmer vôbec nehovorila po Anglicky. Rukami-nohami som jej vysvetlila, že sa s ňou zveziem pol hodinku. Vôbec netušila kde je Slovensko, zaregistrovala len to, že som odniekadiaľ z Európy. Vyložila ma uprostred ničoho a ja som sa vydala ďalšie dva kilometre pešo. A POTOM SME SA STRETLI.

Moja Zuzanka, Robo, Dušan a Jaro. Spolu sme sa vybrali naspäť do Egilsstadiru, nakúpili sme si a vybrali sa na výlet. Naša prvá zastávka boli dva krásne vodopády LitlanesfossHengifoss. Výstup ku týmto vodopádom nám trval hodinu a pol, plus hodinu naspäť. Prvý vodopád Litlanesfoss bol obklopený čadičovým vodopádom, podobným tomu na Šomoške. Druhý Hengifoss bol jednoducho majestátny. Padal z obrovskej výšky a z jeho rieky následne padal aj menší Litlanesfoss. Počasie nám naozaj prialo, pretože pri výstupe ku vodopádu bolo nádherne slnečno. Neskôr však začalo popŕchať a my sme sa museli poponáhľať do auta, aby sme neboli celí mokrí. Ďalšia zastávka bol malebný fjord neďaleko Egilsstadiru – Seydisfjordur. Celou cestou pršalo a tak sme sa po meste ani nemohli prejsť. Vystúpili sme pri malom modrom kostolíku a prešli sa po dúhovej ulici, ktorá ostala ako spomienka na Gay pride. Bolo už dosť hodín a tak sme sa pobrali do Neskaupstaduru. Najprv sa však Zuzka s partiou šli ubytovať na farmu neďaleko mesta, osprchovali sa a išli sme na večeru do hotela. Vďaka tomu, že tu pracujem sme dostali zľavu 30% a tak každý z nich vyskúšal niečo nové. Zuzka si dala typickú islandskú jahňacinu, Robo s Dušanom ochutnali sobie mäso a Jaro sa ako jediný odvážil si objednať mäso z koňa. Všetci si večeru pochvaľovali, pretože náš kuchár varí naozaj výborne. Po dlhom dni sme sa konečne pobrali spať. Mňa odviezli domov a potom išli na farmu. Keď som však konečne zaspávala do mojej izby vtrhla Elena s Gudrun (moje kolegyne) a tak sme sa rozprávali asi do pol tretej. Už sú však preč. Musela som im povedať, že chcem spať aby som ti mohla napísať aký super deň mám dnes za sebou.

Konečne som aspoň na chvíľku vypadla z mesta a mohla sa porozprávať po slovensky. Dosť mi to tu chýba. A neuveríš, ale Zuzka mi doniesla Kapitána Morgana a tak ho teraz popíjam aj s colou. Tak ako to mám rada. Ten pocit keď mesiac nepiješ a potom si dáš jeden poldecák a točí sa ti hlava. Na nezaplatenie.

Zajtra nás však čaká ďalší spoločný deň. Plánujeme výlet na cliff a možno kúpanie u nás v bazéne. Uvidíme podľa počasia. Zajtra ti opäť napíšem. Dobrú noc.

Maj sa pekne.

Tvoja jediná a najlepšie kamarátka Terezita

P.S: stále nemôžem uveriť, že som naozaj stopovala a niekam sa dostala. Bolo to fakt super. Sedieť s niekým úplne cudzím v aute, rozprávať o Islande, Slovensku a všetkom možnom. Vieš, že ja veľmi ľudí nemusím, no toto bolo naozaj zaujímavé a krásne. Dúfam, že to ešte aspoň raz na Islande skúsim.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *