Listy z Islandu – Raz budem sprievodkyňa

rainbow

Ahoj,

dnes ráno ma Michal s Kamilom opustili a nechali ma tu napospas samote a islandským ľuďom. Som však vďačná za tie dva dni čo som s nimi strávila, pretože nádherná slovenčina mi už fakt chýbala. Myslím, že iba my Slováci dokážeme v jednej vete použiť päť nadávok a pritom to nemyslieť zle. Ale teraz ti v skratke zhrniem čo sme spolu videli. (ich reakcie na krásy Islandu „Čo ti j**e ty k***t, to je aké p****i.“ ma vždy rozosmiali)

Ráno sme sa stretli o deviatej v reštike pod mojím hostelom, dali sme si kávu a odtiaľ sme prešli do vedľajšej kaviarne na ďalšiu kávu, pretože všetci traja sme mali tak trochu opicu a potrebovali sme sa z toho dostať, aby sme mohli vyraziť na cestu. Po druhej káve sme boli ako-tak v dobrom stave, takže hurá na cestu z Akureyri do Neskaupstadur. Keďže som už bola na tejto ceste piaty krát poznám všetky „klasické“ turistické zastávky a tak som sa miestami cítila ako sprievodkyňa, ktorá rozpráva o Islande, jeho ságach a zaujímavostiach. Tento krát som však tieto miesta vnímala naplno, bez foťáku, užívala som si že som tam a znova vidím tú nekonečnú krásu. Cestou sme sa najedli, zastavili sme sa na kávu v Egilsstadire a pokračovali sme ku mne „domov“. Po sprche sme sa navečerali u nás v reštaurácii, vypili zopár pív a poohovárali mojich kolegov po slovensky. Úžasný pocit. Chalani prespali u mňa v apartmáne a ráno sme sa po raňajkách vybrali znova na cestu. Odviezli sme sa ku horúcemu bazéniku Laugarfell, kde som bola aj s Julienom. Tento krát sme mali celkom super počasie, svietilo slniečko a z času na čas vykukla aj dúha. Na obed chalani pripravili cestovateľskú špecialitu – párky s chlebom. Nesťažujem sa, párok som jedla asi po dvoch mesiacoch a bol fakt úžasný. Myslela som na nás dve keď po ťažkej noci si vždy ráno uvaríme párky, otvoríme horčicu a len tak sedíme, snažíme sa spomenúť na udalosti z predošlej noci a smejeme sa. Okúpkaní sme sa pobrali hlbšie do vnútrozemia do Národného parku Vatnajökull, kde sme svoju cestu ukončili pri vodnom diele Gabčíkovo. Nie naozaj, žartujem! Toto bolo také trošku väčšie Gabčíkovo, obrovská priehrada s elektrárňou Kárahnjúkar. Počasie bolo stále ako z rozprávky a tak sme nad obrovským vodopádom, ktorý vytvára elektrinu videli nádhernú dúhu. Z tejto priehrady sme sa vrátili rovnakou cestou do Egilsstadiru, dali sme si kávu a vybrali sme sa ku mne, pretože som o piatej musela byť v práci. Samozrejme som prišla až o šiestej, no nikomu to nevadilo, keďže sme za celý večer mali v reštaurácii obsadené dva stoly, z ktorých pri jednom sedeli Michal s Kamilom. Celý čas si robili srandu z môjho debilného kolegu, snažili sa rozprávať po islandsky (samozrejme, že to okolo islandčiny ani nešlo, no smiali sme sa na tom ako debili). Michal sa snažil napočítať do päť no vždy skončil niekde pri trojke, pretože mu prišlo tak smiešne, že to jednoducho nezvládol. Počkali do desiatej, kedy som skončila a išli sme na izbu. Dali sme si domácu aj s mojou alkoholickou spolubývajúcou, ktorá sa veľmi tešila z toho, ako ju slovenský alkohol hrial a v dobrej nálade sme išli spať. Ja som ráno začínala v práci o ôsmej a keď sa chalani dali dokopy, prišli na kávu do reštaurácie a okolo desiatej ma opustili.

Boli to však dva úžasné dni plné smiechu, zážitkov, dobrých rád a necenzurovanej slovenčiny. Presne to som potrebovala. Na moju otázku „Čo tu budem ďalšie dva mesiace robiť?“ mi Michal naordinoval hodinovú prechádzku bez hudby, hodinu sa niečo učiť (niečo čo ma zaujíma a čo ma posunie niekam vpred) a 15 minút meditovať každý boží deň. Dnes som to síce nedala, no prisahám, že na sebe začnem makať a na Slovensko sa vrátim ako nový človek. Mimochodom, dostala som ponuku na prácu na Islande. A nie hocijakú. Môžem pracovať ako sprievodkyňa pre slovenskú cestovnú agentúru! Chápeš to? JA? NA MOJOM ISLANDE? Všetky dream joby môžu ísť domov. Toto je opäť čistá radosť! Ani neviem čo viac k tomu dodať, pretože nič na svete si viac neželám.

Posielam pozdravy

Tvoja jediná a najviac namotivovaná kamarátka Terezita

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *