Listy z Islandu – Posledný list

Ahoj,

neverím tomu, že sedím na letisku a o 10 hodín mi odlieta lietadlo domov. Dúfam že ma nikto nevidí, pretože mi po tvári stekajú krokodílie slzy. Však kto to kedy videl, aby niekto plakal pri návrate domov. A predsa sa to deje. Som hore od tretej ráno a spať budem najbližšie až o 25 hodín, takže pijem litrovú kávu a modlím sa aby mi nevyskočilo srdce z hrude. Ale poďme k tomu aký bol môj posledný týždeň na Islande. Ubehol ako voda.

7 dní do odletu – ráno som klasicky vstala o 11tej a poobede som ešte išla pracovať do baru. Deň pred tým mi manažérka napísala, či by som mohla vziať ešte dve smeny a peniaze sú peniaze. Aj tak som nemala nič lepšie na práci.

6 dní do odletu – odohral sa ten istý scenár ako včera.

5 dní do odletu – niekde na internetoch som sa zoznámila s rakúšanom Aleksom, ktorý mal prísť na Island na pár dní a tak sme si vymenili pár správ a dohodli sa, že spolu absolvujeme Golden Circle (cesta, ktorá vedie popri známych islandských úkazoch ako je Geysir, vodopády, národný park atď.) Ráno sme vyrazili o ôsmej. Viem, že to nie je skoro, no keď si zvyknutá vstávať medzi 11-12 tak vstávanie o ôsmej bola smrť. Všade vládla absolútna tma. Aleks prišiel po mňa a vydali sme sa na cestu. Na prvý spot sme žiaľbohu prišli okolo desiatej, takže stále pretrvávala tma ako v rohu. Nemalo však zmysel čakať svetlo a tak sme pokračovali v ceste ku geysiru. Prišli sme tam presne na čas, keď začalo svitať. Geysir – Strokkur vybuchuje zhruba každých 7 minút a tak sme si ho pár krát pozreli. Aj keď som už geysir videla minulý rok, stále ma tento prírodný úkaz udivuje. Odtiaľ sme sa pobrali ku majestátnemu vodopádu Gullfoss. Začalo sa opäť stmievať a tak sme sa vybrali domov. Viem, že sa to zdá, že sme dokopy nič nevideli, no iba jazda autom po Islande je dychberúca. Do postele som odpadla totálne unavená.

4 dni do odletu – ráno som bežala na trh aby som kúpila domov zhnitého žraloka a nejaké typické islandské sladkosti. Odniesla som všetko domov a pobrala som sa na autobus do Keflavíku, kam mala priletieť Morka (prezývka mojej kamarátky). Už od rána ma stresovala, že zablúdila v Londýne a že je na úplne inom letisku, takže som sa bála, že nepriletí do Keflavíku ale niekam na Nový Zéland. Na letisku ma už čakal chlapík z požičovne áut. Odviezol ma do ich kancelárie, kde som si vyzdvihla našu „káru“. Vrátila som sa na letisko a čakala na Morku. Naposledy sme sa naživo videli asi pred 3 rokmi, takže keď sa konečne vyrútila z tých dvier tak som si myslela, že odpadnem od radosti. Po uvítacom ceremoniáli sme sa vybrali späť do Reykjavíku, pretože nás čakala párty. Opili sme sa, zatancovali a tak ďalej. V skratke veľmi dobre strávená sobotná noc.

3 dni do odletu – ráno však bolo horšie. Mali sme totiž vyraziť ráno o deviatej, no žiaľbohu ja som ešte bola opitá a tak šoférovala Morka, aj keď na to nemala povolenie, pretože sme nemali zaplateného ďalšieho vodiča. Prvá zastávka na našom dobrodružstve bol známy vodopád Seljalandsfoss (vieš tam kde aj Justin Bieber behal v kraťasoch v klipe i’ll show you) a odtiaľ šupitopresto na najstaršie kúpalisko na Islande, ukryté uprostred nepoškvrnenej divokej prírody. Peškovať sme tam museli asi 15 minút, no to nebolo nič, oproti tomu, že sme sa museli po členky brodiť v rieke. Takže topánky absolútne mokré. Hodinku sme sa kúpali a zhodnotili sme, že tie mokré topánky za to stáli. Cestou naspäť sme už cez rieku išli ako keby o nič nešlo, v topánkach sme aj tak mali oceán. V aute sme sa rýchlo prezuli a pokračovali na ceste na čiernu pláž vo Víku. V suchých topánkach bolo omnoho lepšie, no Morke to nedalo a pri fotení si nevšimla, že sú veľké vlny a tak tam stála a slaná voda jej obmývala členky v botaskách. Ja som sa iba smiala a ona nadávala. V miestnom obchode si kúpila vlnené ponožky a hotdog a pokračovali sme do dediny, kde sme mali booknuté ubytovanie. Do postelí sme odpadli totálne mŕtve. V dome sa tak kúrilo, že som sa v noci zobudila, že zo mňa leje a cítila som sa ako v saune.

2 dni do odletu – naša dnešná hlavná destinácia je ľadovcová lagúna Jökulsárlón. Cestou tam sme sa zastavili natankovať diesel, pretože som bookla dieslové auto a aj na kľúči od auta bolo napísané, že je to auto na diesel. No čo čert nechce, natankovali sme tam 4 litre a ono to proste nešlo. Tak som šla za ujom z benzínky a spýtala som sa ho či by nám s tým pomohol (ženy a autá). Prišiel ku autu, hľadí na nás a vraví „Dievčatá, ale veď toto je auto na benzín.“ Nevedela som či plakať alebo sa smiať. Ubezpečil nás však, že keď to pretankujeme benzínom tak môžeme pokračovať na našej ceste a tak sme to urobili. Za hodinku a pol sme boli na mieste určenia. Počasie bolo jednoducho rozprávkové. Všade svietilo slnko. Na tomto mieste som bola 3 krát, no naveky to bude pre mňa najkrajšie miesto na svete. Len tak som tam stále na brehu lagúny a vnímala tú krásu. Prešli sme sa popri brehu až na pláž, kde boli obrovské ľadové kryhy. V priebehu 2 minút sa z hôr prihnala hmla a my sme nevideli ani na meter od seba. Mali sme fakt obrovské šťastie, že sme prišli tak skoro, pretože ľudia, ktorí prišli po nás už nevideli absolútne nič z lagúny. Čakala nás dlhá cesta do Reykjavíku. Zastavili sme však ešte na pár foto spotoch, pofotili sa a do Reykjavíku sme prišli vo večerných hodinách. Rovno sme si ľahli a zaspali.

1 deň do odletu – celý deň sme sa flákali po Reykjavíku. Navštívili sme známe múzeum penisov a nechápali sme, že prečo. Prečo má niekto potrebu zbierať ľudské, či zvieracie penisy. Nakúpili sme si posledné veci. Najedli sme sa v Ikei, pretože Morka mi celý deň pílila uši, že ona chce jablčník z Ikei. Keď sme tam samozrejme prišli, tak už jablčník nemali a tak sme museli ísť do obchodu aby si kúpila iný koláč. Rozlúčili sme sa s mojou domácou, ktorá nám dovolila aby sme u nej spali a skoro sme sa pobrali do postele.

DEŇ D – vstala som o tretej ráno, umyla si vlasy, horko-ťažko zavrela kufor a išla som odviezť Morku na letisko, pretože jej to do Londýna letelo o piatej. Potom som natankovala auto a odniesla ho do požičovne, kde som sa ešte požadovala vysvetlenia, že ako je možné, že moje auto je na benzín, keď kľúče hovoria niečo iné (chvalabohu mi po tejto sťažnosti vrátili polovicu sumy z auta). Chlapec ma odviezol naspäť na letisko a tak som tu. Sedím v kaviarni s vyloženými nohami, pijem kávu a čakám. Let mám o pol 7 večer, takže času dosť. Idem rozmýšľať nad nesmrteľnosťou chrústa. Je to divné, ale za pár hodín sa vidíme. Ty mi otvoríš dvere na vchode a pol hodinu sa budeme objímať. 

Tešííím (aj neteším)

Tvoja jediná kamarátka, ktorej na letisku tečú slzy Terezita

P.S: dúfam, že nebude veľmi trápne keď budem plakať aj v lietadle, pretože sa tomu asi nedá zabrániť. 

 

4 thoughts on “Listy z Islandu – Posledný list

  1. Teri, už sa opakujem,ale naozaj mi budú chýbať komentáre k Tvojim potulkám po Islande. Máš nesmierny talent na pîsanie a mala by si uvažovať o cestovateľskom bedekri na tému: Island – osud môj. So Zdenkou sme sa dohodli že to s Tebou dáme v r.2018. Či? 🙂

    1. 🙂 ďakujem pekne Janka 🙂 som veľmi rada, že sa ti páči môj blog 🙂 super tak sa teda na vás teším v roku 2018 🙂

    1. Jooj to by boli články Timka 😛 dve blogerky na Islande 😛 Haha no možno raz, keď toho bude viac, ešte stále však je o čom písať, pretože Island je skutočne úchvatný 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *