Listy z Islandu – Nie som tu sama

word

Ahoj,

mám za sebou druhý a zároveň posledný deň so Zuzkou a chalanmi. Oni pokračujú vo svojej ceste okolo Islandu a ja pokračujem v práci. Najbližšie dni mám na starosti raňajky od siedmej do dvanástej. Až na to vstávanie je to asi najlepšia práca, pretože som sama. Nikto ma nekontroluje a nediriguje. Všetko si robím podľa seba.

Dnes ráno sme sa so Zuzkou stretli o deviatej a vybrali sme sa na prechádzku na útes. Je to asi pol hodinka chôdze, ktorá konči na menšej pláži s „jaskyňou“. Neuveríš čo sme cestou videli. TULEŇA! Ánoo, taký bol rozkošný. Ležal na skale pod útesom a potom zoskočil a plával. Keď som sa na začiatku pobytu pýtala domácich, či je možné, že tu uvidím tuleňa povedali, že je to veľmi ojedinelé. Ale podarilo sa mi to! Na kúpalisko sme nakoniec nešli, pretože by sme nestíhali pozrieť všetko čo mali chalani naplánované a tak sme sa rovno vybrali na cestu. Opäť sme prešli cez Egilsstadir a vybrali sa cestou okolo jazera Lagarfjót ku prírodnému kúpalisku Laugarfell. Počasie nám však neprialo, pretože bola hmla, pršalo a fúkal vietor. No typické islandské počasie. Tento krát však neplatila veta „Ak sa ti nepáči počasie, počkaj 5 minút.“, pretože toto počasie nám vydržalo celý deň. Voda v Laugarfell bola úžasne teplá, no nešli sme sa kúpať, pretože dosť pršalo a nechceli sme ochorieť. Naša cesta teda pokračovala ďalej a ďalšou zastávkou bola vodná elektráreň a priehrada Kárahnjúkar. Bolo úžasné sledovať akú silu má táto voda. Naša posledná zastávka na dnešnej ceste mal byť horúci vodopád s prírodným bazénom, no žiaľ, nenašli sme ho. Stratili sme sa uprostred ničoho. Stovky kilometrov kopcov, skál a F-kových ciest. Keďže sa na tieto cesty neodporúča ísť s bežným autom po pár kilometroch sme sa otočili a vrátili. Nikto nevie ako sa dá dostať ku horúcemu vodopádu keďže cestou nie je žiadna značka. Chceli sme sa teda aspoň trochu prejsť po tejto ceste, no keď sme vystúpili z auta zistili sme, že je to nemožné. Vonka bolo asi 5 stupňov, fúkal strašný vietor a po pár sekundách sme boli celí premočení a tak sme rýchlo nasadli do auta a vrátili sa do Egilsstadiru.

Zuzka s partiou si tu nakúpila a dokonca sme v obchode stretli dvoch slovákov, ktorí bývajú v Eskifjordure, čo je mesto pred Neskaupstadurom. Vymenili sme si teda kontakty a dohodli sa, že ak budú mať oni cestu do Neskaupu, alebo ja do Eskifjorduru, tak si zavoláme. Takže koniec koncov tu nie som až tak sama. Ak budem mať akútny nedostatok slovenčiny tak skočím na kávu za chalanmi do Eskifjorduru. Zuzke a chalanom ostal čas nazvyš a tak ma odviezli rovno do Neskaupstaduru, aby som nemusela stopovať v tom hroznom počasí a tak sme sa o šiestej večer rozlúčili. Ja som ešte s Gundrun išla pozrieť koncert pre mňa neznámej islandskej speváčky Hery a o polnoci som upadla to bezsenného spánku. Spala som však iba 6 hodín, pretože ráno som o siedmej otvárala hotel a pripravovala raňajky. Píšem ti práve po raňajkovej šichte rovno z postele. Som pripravená na poobednú siestu a večer si konečne idem farbiť vlasy, pretože už sú strašne vyrastené a nedá sa na to ani pozerať.

Posielam pár fotiek zo včera. Nefotila som až tak veľa ako prvý deň, pretože by na fotkách aj tak nič nebolo vidno kvôli počasiu.

Maj sa pekne. Ozvem sa čo najskôr.

Tvoja najlepšia a jediná kamarátka Terezita

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *