Listy z Islandu – Ako dni bežia

dsc09441

Ahoj,

hodiny sa zlievajú do dní a dni do týždňov. Vôbec ani netuším aký je deň, však načo by aj. To, že by bol piatok neznamená, že pôjdem na párty a ani nedeľa neznačí, že na druhý deň je pondelok a ja musím ísť opäť do práce, pretože v práci som každý deň, okrem jedného a ani tento voľný deň nič neznačí, pretože raz je to štvrtok a inokedy utorok. Asi som to napísala ako debil, ale dúfam že to chápeš. Jednotlivé dni tu stratili svoj význam a môj islandský život sa dostáva do opakujúceho sa kolobehu.

Samozrejme sú aj svetlé dni, ktoré trošku rozjasnia môj inak šedý život. Napríklad prednedávnom som sa dala ostrihať! Áno, ja, čo milujem svoje dlhé vlasy. No už som to viac nezvládala, hrozne mi padali, nevedela som sa učesať a vlasy sa mi menili na jeden veľký dred. Kolagyňa, ktorá so mnou robí, z času na čas pracuje v kaderníctve a tak som sa u nej objednala. A výsledok? V živote som sa necítila lepšie, ako keď mi ostrihala tú obrovskú kopu vlasov. Myslela som, že budem plakať, ale nie, bolo to ako oslobodenie. Teraz mám vlasy tesne pod plecia, učešem sa za 2 minúty, vlasy mám uschnuté za 5 minút a mám svätý pokoj. Koľko ma to stálo? Také primerané Bratislavské kaderníctvo, kde za ostrihanie pýtajú 40 €, tak ale s tým som počítala.

Raz som bola s kolegyňou Rose v Egilsstadire vyzdvihnúť dvoch staro nových zamestnancov. Austrálsky pár Jill a Simon sa sem po dvojmesačnej pauze vrátili a ostávajú tu celú zimu. Takže už tu nie som až taká sama, no oni sú trošku vyšší ročník ako ja, no stále lepšie ako prstom do oka. Keď prišli tak sme sa museli na jednu noc presťahovať do šéfovho domu, pretože hotel vybookovala jedna firma, ktorá mala u nás celodennú akciu. V ten večer som pracovala do polnoci a poviem ti, bolo to šialené. Keď som potom odpadla u šéfa doma na gauč, tak mi bolo úplne jedno aký je nepohodlný a že jeho mačka Fluffy mi mňauká do ucha, jednoducho som zaspala za 4 sekundy.

Šéf je s manželom 3 týždne v Reykjaviku, pretože jeho manžel Hafsteinn vydal knihu pre deti a tak má v Reykjaviku čítačky a rôzne párty kde propagujú jeho knihu. Knižka je o psíkovi, na ktorého majitelia zabudnú, pretože neustále čumia do telefónov a tabletov a tak si psík nájde kamarátku mačičku a spoločne sa vydajú na dobrodružstvo.  Hej, také sú rozprávky 21. storočia. Kniha má približne 15 strán a je písaná vo veršoch a tri krát hádaj, koľko táto kniha stojí. Si pripravená? 35 € ! Nežartujem, fakt je niekto ochotný dať toľko peňazí za detskú knihu. A to som ti ešte zabudla povedať, že je to v súčasnosti bestseller na Islande! Viem, že všetko je tu drahé, ale 35 eur??? Na Slovensku nadávam, keď 600 stranové Hry o tróny stoja 20 eur a tu pýtajú 35 eur za 15 strán obrázkov a asi 50 riadkov básničky. Proste NIE! Ale inak je knižka veľmi milá, Hafsteinn je veľmi talentovaný maliar 🙂 . Dúfam že si nájde čas a nakreslí mi nové tetovanie a ja si ho potom dám spraviť v Bratislave.

Mám pred sebou ešte mesiac aj dva týždne, z toho týždeň sa chystám cestovať. Takže už iba mesiac a jeden týždeň pracovania a zbohom buď Neskaupstadur. Nie žeby mi to tu už liezlo na nervy, nemysli si, že by som zanevrela na Island. No toto jednoducho nie je život. Bez kamarátov, bez zábavy, bez zmysluplných konverzácii s ľuďmi. Beriem to ako prechodnú stanicu na ceste za niečím výnimočným. A Island stále milujem, pretože je jedinečný a nádherný. Asi budem prvá, ktorá bude rozprávať o tom ako Erazmus nie je jedna veľká párty a zábava. No beriem to z tej pozitívnej stránky, pretože mesiace strávené na Islande mi priniesli strašne veľa dobrého.

S pozdravom

Tvoja jediná a trochu znudená kamarátka Terezita

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *