Islandské zvyky a tradície /vol. 1

December, zima, sneh a Vianoce. Každý z nás sa na ne teší z rôznych dôvodov. Pre niekoho sú to darčeky, pre iného čas strávený s rodinou. Každá krajina má svoje vlastné decembrové, či Vianočné zvyky a tradície. V tomto článku by som vás chcela zoznámiť s trinástimi islandskými Yule Lads (vianoční chlapci, po islandsky jólasveinarnir).

Islandskí „santovia“ prichádzajú z hôr do miest 13 dní pred Vianocami a počas týchto dní každý jeden z nich nechá dieťaťu v topánke malý darček, alebo ak bolo dieťa zlé, tak zhnitý zemiak. Títo trinásti chlapíci sú v podstate riadni vagabundi, no ak ste celý rok počúvali tak sa nemáte čoho báť. Tak sa poďme s nimi a s ich rodinou zoznámiť.

Jólakötturinn – vianočná mačka na Islande predstavuje nočnú moru každého dieťaťa, pretože ak nedostaneš pred Vianocami žiadne oblečenie tak príde číča a zje ťa! Pôvod tohto príbehu pochádza od farmárov, ktorí chceli popohnať svojich zamestnancov aby vlnu z oviec spracovali ešte pred Vianocami a tí ktorí to stihli obdržali nové zimné svetríky a tí, ktorí to nestihli sa zoznámili s Jólakötturinn, ktorá nezjedla len ich, ale ešte aj ich vianočnú večeru.

Grýla – predstavujem vám ďalšiu nočnú moru islandského dieťaťa, obryňu Grýlu (matka 13tich „santov“). Tá totižto prichádza z hôr do miest, aby našla zlé deti a naservírovala si ich na večeru, pretože zlé deti sú jej najväčšia pochúťka.

Leppalúði – tretí Grýlin manžel. Napriek tomu, že vyzerá veľmi drsne, je to jemný a milujúci obor, ktorý so svojou rodinkou a vianočnou mačkou bývajú na severovýchode Islandu.

Stekkjastaur (12. December) – tento milovník ovčieho mlieka prichádza do miest hlavne kvôli tomu, aby sa vlámal do ovčích ohrád a nadojil si trošku teplého mliečka. Napriek tomu, že má obe nohy drevené od kolien je veľmi šikovný a rýchly.

Giljagaur (13. December) – je o niečo prešibanejší ako Stekkjastaur, pretože napriek tomu, že miluje kravské mlieko sa ho nesnaží nadojiť, ale čaká na farmárovu nepozornosť a vtedy mu ukradne teplé mlieko aj s penou.

Stúfur (14. December) – patrí medzi najobľúbenejších „santov“, hlavne kvôli jeho nízkej a okrúhlej postave. Stúfur miluje spálené kúsky jedla a tak sa vždy po tichu vláme do vašej kuchyne a zje vám všetko obhorené čo ste nechali na panvici.

Þvörusleikir (15. December) – je presným opakom svojho brata Stúfura a teda je vysoký a chudý. Tento jeho vzhľad má čo dočinenia aj s jeho láskou ku vareškám. Þvörusleikir totiž čaká kedy je všetko navarené a napečené aby mohol vyoblizovať všetky varešky.

Pottaskefill (16. December) – rovnako ako Stúfur, aj tento „santa“ rád vyčistí špinavé hrnce vlastným jazykom. Je však tak trochu gurmán a tak predsa nebude dojedať spálené zvyšky. Jeho zločiny sú dokonale premyslené. Zaklope vám na dvere a zatiaľ čo sa idete pozrieť kto klopal, on je už dávno vo vašej kuchyni a čistí hrnce.

Askasleikir (17. December) – za starých čias Islanďania jedli z drevených misiek nazývaných „askur“. Každý Islanďan mal vlastnú misku a tento vianočný chlapík sa vždy prikradol v noci a ukradol ju, aby sa so zvyškov jedla v nej najedol. Dnes robí to isté s taniermi.

Hurðaskellir (18. December) – nikto z nás nemá rád vstávanie, no tento pán ho robí ešte nepríjemnejším. Myslí si totiž, že je strašne smiešne keď ľudí budí hlasným zabuchnutím dverí.

Skyrgámur (19. December) – skyr je typický islandský mliečny výrobok. Niečo medzi syrom a jogurtom, je bez tuku a má vysoký obsah bielkovín. Skyrgámur je milovník tohto mliečneho výrobku a tak ho zvykne kradnúť ľuďom, ktorí si ho nechali otvorený na stole.

Bjúgnakrækir (20. December) – jeho meno hovorí za všetko. Bjúga sú slané, údené klobásky, ktoré tak veľmi miluje. Vôbec mu nerobí problém sa plaziť pomedzi sadze a dym, len aby si jednu takúto klobásku ukradol.

Gluggagægir (21. December) – je veľmi zvedavý a tak neustále nakúka cez vaše okno. Je úplne neškodný a zásadne proti kradnutiu. Je to síce divné, že má potrebu vás sledovať a teda ak s tým máte problém tak si radšej zatiahnite závesy, alebo mu aspoň zakývajte, určite sa poteší.

Gáttaþefur (22. December) – je obdarovaný obrovským nosom a tak vie dokonale vyšuchať, kde je ukrytý laufabrauð, čo je niečo ako naša oblátka. Vďaka jeho obrovskému nosu nemal ešte nikdy nádchu.

Ketkrókur (23. December) – prichádza do mesta vždy s dlhou palicou zahnutou na jednom konci, aby mohol cez komín kradnúť svoje obľúbené údené jahňacie.

Kertasníkir (24. December) – jeden z mála „santov“, ktorému nezáleží len na jedle. Tento vianočný chlapík sa totižto teší z krádeže sviečok. Za starých čias bolo normálne, že deti na Vianoce dostali len sviečku a niektoré teda ostali bez darčeka, ak sa ku nim dostal Kertasníkir.

Takže ako sami vidíte, je s nimi o dosť väčšia zábava ako s našim Mikulášom, anjelom a čertom. My sa však aspoň nemusíme obávať, že nám z domu začnú miznúť jogurty a klobásky. V ďalšom článku vám poviem niečo o Štedrom dni. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *