Islanďania a ich dvojitý život

Som tu už vyše dvoch mesiacov a tak som mala čas na spoznávanie a pozorovanie Islanďanov v prirodzenom habitate. A poviem vám pravdu, že nie sú až takí šťastní ako to všetci o nich hovoria. Každý jeden Islanďan je svojim spôsobom Dr. Jekyll a Mr. Hyde. A v nasledujúcich riadkoch sa dozviete, že prečo je to tak a ako som tento jav vyskúmala.

Možno si vravíte, že aj vy sa raz za čas zmeníte na niekoho iného, hlavne keď sa jedná o piatkovú a sobotnú noc. No to je niečo iné. Musíte Islanďanov dlhšie sledovať aby ste si všimli, že oni o pánovi Hydovi vôbec netušia. Ako turisti nemáte šancu tento fakt spozorovať, pretože všetci v suvenír shope sú usmiati a 80% ľudí, ktorých vidíte pracovať na Islande sú Poliaci, Slováci a Česi. Tím čo sa podarí infiltrovať do islandskej domácnosti a pobudnúť v nej určitý čas už Islanďania až taký v pohode nepripadajú. Depresie, alkohol a drogy. Áno a to sa Island hrdí, že tým, že vybudovali obrovské množstvo ihrísk a športových centier tak ich mládež nemá čas na alkohol a drogy. To je síce pravda, no zabudli na tých v pokročilom veku, ktorí asi nemajú chuť si po práci ísť zahádzať na kôš. Tí si radšej otvoria pivo, potom druhé a možno aj vodku. A práve to je ten druhý život, ktorý tých menej odolnejších úplne pohltí. Na Islande sa hovorí, že ak sa chcete dostať na protialkoholické liečenie, alebo do liečebne depresie, tak by ste sa mali zapísať 5 rokov dopredu, pretože poradovník je neskutočne dlhý. Zatiaľ som však nezistila, či je tento problém genetického pôvodu, alebo či na ľudí vplýva podnebie a poloha ostrova, jedno je však jasné – každý jeden ostrovan si takouto fázou života prejde a je len na jednotlivcovi, že ako sa s ňou vysporiada.

Niektorí ľudia tu vrieskajú na ulici ako zmyslov zbavení za bieleho dňa, iní v amoku rozbíjajú stoličky ako gitary po rockovom koncerte. A ja žijem s jednou takou v domácnosti. Našimi vchodovými dverami prešlo už toľko drogových dílerov, že na počítanie potrebujem aj prsty na nohách a to nehovoriac o bezdomovcoch, ktorý prespali v našej obývačke. A to som si ja naivná myslela, že som už videla všetko. Veľmi rada by som jej pomohla, no nedovolí to a tak sa utápa vo svojich depresiách, alkohole a dookola sa opakujúcich problémoch z minulosti. Nemôžem sa už však na to ďalej pozerať a tak sa sťahujem.

Možno to bol trochu smutný článok a možno som vás aj trochu odradila od Islandu, no toto je pravda. Chcem však jednu vec. Aby ste si uvedomili všetko to šťastie ktoré v súčasnosti máte, či už je to kvietok od priateľa vo váze, alebo zvráskavená ruka vašej starej mamy na vašom líci. Žite prítomnosťou a nedovoľte aby vám ju minulosť, či budúcnosť ukradla.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *