Naprieč časom a priestorom (časť prvá)

Popíjala som kapučíno a on sedel oproti mne. Strapaté vlasy a motýlik na krku.

„Kde máš fez?“ spýtala som sa ho hravo.

„ Neuveríš, ale zabudol som si ho pri Beethovenovi. Som si stopercentne istý, že teraz ho s hrdosťou nosí na hlave, miluje zvláštne veci.  Ešteže si to spomenula, musím si zadovážiť nový.“ Uverila som. Pretože presne taký bol. Roztržitý, neuveriteľný a môj. Čítaj ďalej „Naprieč časom a priestorom (časť prvá)“

Mind Palace

 open_book_on_green_grass-wallpaper-1280x768-e1460296359250-1024x415Sadám si do kresla, zavriem oči a vstupujem do môjho paláca. Do paláca mojej mysle. Otváram oči, siaham na starú, zlatú kľučku od mohutných drevených dvier. Pomaly ich otváram a vchádzam. Podlaha je drevená, tak ako všetko dookola. Je to veľkolepá okrúhla miestnosť, ktorej strop som ešte nikdy nezahliadla nech som šla akokoľvek vysoko, jediné čo vidím keď sa pozriem hore je tmavá obloha posiata stovkami hviezd a vždy keď sa k nej snažím priblížiť sa mi vzďaľuje.

Read More